Na konci srpna se konal jeden z nejnáročnějších trailových závodů Gore-Tex Transalpine Run. Závod byl etapový, běžel se 7 dní ve dvojicích a letos proběhl v termínu 31.8. – 7.9. Tohoto náročného závodu, vedoucího z Německa Alpami přes Rakousko, Švýcarko a Itálii, se zúčastnila i česko-slovenská dvojice ve složení Linda Beniačová a Martina Dvořáková. Jak se jim závod vydařil a jak si ho vlastně užily, si můžete přečíst v následujícím článku.
Společně s Martinou jsme si vyrazili splnit svoj tohtoročný bežecký sen
Je piatok ráno 7:00 hod a my vyrážame z Brna s Martinou a Niki do Oberstdorfu v Nemecku splniť si svoj tohtoročný bežecký sen. Čaká nás osem dní, osem běžeckých etap, viac než 270 km. Pobežíme cez Alpský masiv z Německa, cez Rakúsko, Švajčiarsko až do Talianska, kde skončíme v jednom z najkrajších Evropských národních parkov..
Máme plné auto tenisek, běžeckého oblečenia, batohy, paličky, stan a športovú výživu od EthicSportu. Registrácia v Oberstdorfe moc nepripomína predzávodnú atmosféru. Okolo športovej haly se vďaka stánkom Expa vytvorilo príjemné zázemie na zevlovanie na slniečku s kávou, veľa ľudí sa tu pozná z redchádzajúcich ročníkov. Celá registracia prebehla rýchlo a plynulo, organizaciu majú na tomto preteku bezchybnú od začiatku.
1.etapa – Oberstdorf (Nemecko) – Lech am Arlberg (Rakúsko) 39,4km, +2343m, – 1714m
Prvý deň prichádzame na štart neskôr ako doporučuje brožúra. Hneď pochopíme prečo. Pred vstupom do štartového bloku prebieha celkom dôkladná kontrola povinnej výbavy. Zaraďujeme se na konec a asi 6 minut před startem se začínáme klepat nervozitou, či štart vôbec stihneme nebo náš vypustia medzi pretekárov, ked že rukavice, ktoré máme v 28°C ako súčasť povinnej výbavy, som nechala v aute. Našťastie nás púšťajú po kontrole lekárničky a jedla sebou na cestu.
Na štarte s nami stojí viac ako 300 dvojích a 40 národností. Niektorí z nich bežia len skrátenú verziu preteku a po dvoch etapách skončia v St.Antone am Arlberg v Rakúsku.
Po štarte vyrážame smerom hore na hrebeň Rossgundscharte (2005 m), pokračujeme pod vrcholom hory Schafalpkopf k chate Mindelheimer Hütte (1300 m.n.m.). Bežime cez krásne široké lúky, prvú etapu si užívame a kocháme sa krajinou okolo seba. Je ale pekelne horúco, tak dopĺňame vodu v horských potokoch a studničkách po trase. Na občerstvovačkách hltáme melony, kolu, gumové cukríky.
Po trase si robím fotky ako japonský turista. Na posledných 10 km se začíname preťahovať s jednou nemeckou dvojicou v našej kategórii. Dievčatá sú o desať až pätnásť rokov mladšie, čo nás o to viac motivuje .
Zrychlujem, Marťa sa drží so mnou a do cieľa dobiehame ako 4 dvojica z našej kategórie. Tešíme sa ako by bol koniec celého preteku. Emócie sú veľké a Marťa vôbec nie je nadšená z môjho záverečného zrýchlenia a má neprezentovateĺný komentár 🙂
2.etapa- Lech am Arlberg (Rakúsko) – St.Anton am Arlberg (Rakúsko) 27,7 km +1 787 – 1919m
Na štarte sa radíme do bloku A, ktorý je pre pretekárov do 5. miesta v kategórii, nasleduje každodenná kontrola výbavy, aj dnes máme zelenú, bez rukavíc a čapice.
Vyštartovali sme do výšiek hore smerom na Rüfikopf (2335 m) k prvej občerstvovačce, kde hráli tyrolské odrhovačky a bolo dosť veselo, v rytmu polky do seba hádžeme ovocie, čo ponúkajú a zapíjame kolou. Pomaly sa zaraďujeme do vláčiku pretekárov a stúpame hore svojim tempom. Do kopcov nás predbiehajú mnohé páry so silnejšími nohami a s paličkami. A my ich zas predbiehame cestou z kopca 🙂 Aj keď sme si na začiatku s Marťou sľúbili, že nebudeme pretekať, pretekáme v každej rovinke a na každom zbehu.
Zbeh okolo monazabonského jezera dolů na Zürs (1718 m) a na Flexenpass (1766 m), nasleduje pár behavých usekov a potom velmi strmý výstup pozdĺž rieky Valfagehr až k tretej občerstvovačke v Ulmer Hütte (2253 m). V tom kopci nás predbehlo asi 20 dvojic. Urobila som video s domácimi kravkami a bránou do neba na kopci a Martinu ako prebieha cez ňu. Posledných asi 10 km bol zbeh do cieľa. Ten si vychutnávame a pretíname cieĺovu pásku ako 5. ženy v kategórii.
3.etapa St.Anton am Arlberg (Rakúsko) – Landeck (Rakúsko) 39,2km +1968m – 2479m
V 7:00 sa trasieme na štarte, zima, vlhko, mrholí…ale nakoniec nám táto etapa veľmi “chutila” – blativý , technický terén je to, v čom nám to beží.
Po štarte stúpame do Putzenwaldského lesa a najvyššieho bodu 2051 m, zbiehame do lyžiarskeho strediska Nessleralm. Na 12. Kilometru sa klasicky občerstvíme a nasadime naše konštantné tempo na rovinatom useku. Konečný výstup asi 600 výškových vedie k lyžařskému areálu Strenger Skihütte chata (1850 m). Opať sa stretávame s dievčatami z Nemecka, do kopca sa dostávajú pred nás. Trasa pokračuje cez Grinner Skihütte na Piano (856 m), kde si každá lupneme gel, aby nám nedošlo na 14 km dlhom zbehu. Pretíname pásku ako 4. ženská dvojica s usmevom na tvári a s blatom aj za ušami. Po tejto etape využívame zazemie v telocvični, ale spánku sa moc nedočkáme. Veľa ľudí, hluku, smradu, chrápania a veľa vŕzgavého pohybu na nafukovačkách, od ktorého nás ani špunty do uší neodizolujú.
4.etapa Landeck (Rakusko) – Samnaun (Švajčiarsko) 46,3km +2895 – 1868
Každý deň sú naše tváre opuchnutejšie, telo unavené. Čaká nas jedna z najťažších etáp. Po štarte si prajem, aby bolo čo najmenej behavej roviny, nech sa môžem oprieť do paličiek a nasadit svoje slimačie tempo do kopca. Stúpame na hrebeň Fisser Joch (2432 m), nachádzame sa v raji nad mrakmi. Fotím, točím videa, neviem sa tej krásy nabažiť. Martinke kričím, že dnes bude mať najkrajšiu fotku preteku. Odpovedá že ma neznáša.
Pokračujeme zbeh na Kölner Hütte (1965 m) a stezkou Böderweg pozdĺž potoka Böderbach na další hřeben, Arezzjoch (2587 m), kde je druhá občerstvovačka. Ťažko sa mi dýcha a pri zbehu pobolieva v oblasti žaludka. Martinka by aj bežala, ale musí na mňa čakať. Přechádzame na najvyšší bod Ochsenscharte (2787 m), urobíme si spoločnú fotku, pokocháme sa a zbiehame na chatu Stierhütte (2290 m) na švajčiarskych hraniciach (1725 m).
Posledná část je poměrně rovinatá a boľavá. Cieľovú pásku v Samnaunu (1841 m) pretíname so slzami v očiach. Boli to! Nohy dávame do príjemne ľadového potoka a presúvame sa do nášho stanu.
5. etapa Samnaun (Švajčiarsko) – uphill Samnaun 7,8km +834 – 149m
Piata etapa je vertikal, štartuje se po jednom a od nejpomalejších, po príchode na štart, zisťujeme, že sme na rade až za dve hodiny. Našťastie svieti slnko a stan máme asi 5 minut od štartu.
Dnešný deň je pre mňa krízový, ťažko sa mi dýcha, veľká únava a menšia komunikačná kríza aj v našom tíme. Jedine pozitivum je krátka etapa a že rýchlo to dnes bude za nami.
Pekne som sa do toho kopca vytrápila. Po cestě bojujeme s rôznymi druhmi terénu, ale všechno len do kopca. Do cieľa dobieham so slzami v očiach a plačem ešte dobrých 5 minut s tvárou v tráve. Bolí to, kríza. Opatrne sa mi Martina prihovára, donesie mi jonťák. Ako sa dívam na tu krásu okolo,tak aj úsmev sa mi zjavuje na tvári. Sme 5. ženy v kategórii a bojujeme spoločne ďalej.
6.etapa Samnaun (Švajčiarsko) – Scuol (Švajčiarsko) 40,5km +2775m – 2886m
Na štarte je zima a prší, rozbiehame sa 8 km po rovine popri rieke Schergenbach, ťažko sa dýcha, bránica boli. Stúpame na horu Zeblasjoch (2539 m), som vďačná za paličky a udržujem tempo lenochoda. Martinka by išla aj rýchlejšie, ale musí čakať, robí fotky.
Najvyšší boj je dnes Fuorcia Val Gronda (2752 m), kde lapám po dychu a pokračujeme na Fimbernpass (2608 m), konečne zbiehame dole do Faroly (1862 m), kde na druhej občerstvovačce hltám polievku, kolu, ovocie. Prebiehame lyžiařským střediskom Motta Naluns ve 2442 m (tretia občerstvovačka), odkiaľ s menším pádom zbiehame do městečka Scuol (1194 m) ako 4. ženy. Mokré, unavené ale s úsmevom.
7.etapa Scuol (Švajčiarsko) – Prad am Stilfserjoch (Taliansko) 44,9km, +1698m, – 1989m
Ako sme sa tešili na slnečne Taliansko, tak štartujeme do zimy a na vrcholoch nás čaká sneh. Po štarte 7 km ubieha pomaly, ťažko sa dýcha, ale telo akoby si zvyklo a neprotestuje, nebolí, oddává se tempu. Prvú časť prechádzame malebným kaňonom Uinaschlucht na prvú občerstvovačku v Uina Dadaint (1763 m).
Stúpame ďalej cez Taliansko na Schlinigpass (2261 m) a chatu Sesvennahütte. Lúky okolo chaty su zasnežené a my bojujeme s blatom. Pokračujeme na Schlining (1738 m). Tu prvý krát vidime horu Ortler (3000+), s ktorou se budeme vídať až do konca. Bežíme do Laatschu (983 m), pozdĺž rieky Etsch až po Glurns (913 m) a Soles (898 m).
Dobehli sme za dažďa ako 4. ženy. Vypijeme regenerační nápoj, sprcha, večera. Dnes využívame spoločné spanie v telocvični. Hluk, smrad ani chrápanie nám už nevadí, po jedle okamžite zaspávame.
8.etapa Prad am Stilfserjoch (Taliansko) – Sulden am Ortler (Taliansko) 26,6km +2300 – 1500m
Na posledný deň pozbierame všetky zostávajúce sily a sme rozhodnuté to dnes dobojovať do posledného kilometra. Telo je unavené, ale akoby si zvyklo na to každodenné zaťaženie a len zotrvačne funguje. Vyštartujeme na poslednú etapu, ktorú nám organizátori kvôli sněhu skratili o 6 km a dosť výškových metrov Vieme, že sme 4. ženy a před námi ani za námi na dosah inym poziciam nikto, zostáva nám už len konštantným tempom dôjsť do cieľa v celku. Je pod mrakom, príjemná teplota. U mňa prevláda radosť z predstavy, že cieľ máme na dosah a zajtra sa nikam nebeží 🙂
Na poslednej trase vbiehame do národného parku Parco Nazionale dello Stelvio Stelvio. (Stilfser Joch).
So slzami v očiach pretíname pásku ako 4 ženy v našej kategórii. V cieli až do večera prebieha oslava, vyhlasovanie víťazov. Miesto plné sĺz radosti.
Pretek bol krásny, ťažký… prežili sme toho veľa. Dúfam, že budem mať ešte šancu sa sem niekedy vrátiť. Ďakujem Martinke, že to so mnou zvládla a hlavne Niky, ktorá sa o nás starala počas celého preteku a samozrejme všetkým, ktorí nám držali palce. Na kopcoch sme si to pripomínali 🙂
