V pátek 27. července odstartoval oblíbený ultratrailový závod Grossglockner Ultra-trail, na který se vypravily dvě výborné běžkyně Linda Beniačová a Patrícia Puklová a dokonce pokořily traťový rekord ve štafetě na 110 km. Jejich dojmy ze závodu si můžete přečíst v následujícím článku.
První úsek v podání Patrície Puklové
Po intenzívnej dvojhodinovej búrke v Kaprune sme sa ako štafeta postavili na štart preteku Grossglockner ultra trail 110 km. Štart bol naplánovaný na 22. hodinu, cca 15 minút pred štartom prebiehala rozprava o trati. Na prvom úseku na mňa čakalo 62 km a prevýšenie 4500 m. Štartovali spoločne štafety a individuálni pretekári na 110 km. Na popredných miestach sa zoradili favorizovaní pretekári z minulého ročníka, štartový had sa zatáčal do tvaru U. Chviľku trvalo, kým som prebehla štartovú čiaru.
Podívejte se na další fotografie k článku…
Približne 500 m sa bežalo po centre Kaprunu, následne sa bočnou uličkou začalo stúpať na prvý kopec, krátky úsek po asfalte, za ktorým a hneď nasledoval terén. V nižších polohách bolo po daždi výrazné blato. Stúpanie na prvý kopec bolo úzkym chodníčkom, nedalo sa príliš predbiehať. Po prehupnutí sa nasledovala šíroká lesná cesta, kde človek mal už dosť priestoru. Na širokej ceste dobieham minuloročnú víťazku L. Blanche, trošku sa asi zľakla, že ju predbieham, bežíme spolu. Prihováram sa jej a ubezpečujem ju, že idem iba polovičnú trať.
| Jedná se o závod kolem Glossglockneru, nejvyšší hory Rakouska. Nabízí horských běžeckým nadšencům 4 různé závody, jejichž trasa je vždy úlomkem hlavního ultra trailu na 110 km. Více informací o závodě Grossglockner Ultra-trail najdete v termínovce. |
Siluety hôr dokresľoval krvavý mesiac
Zbeh z prvého kopca ma prekvapil, začiatok bol technicky náročný – mokrá tráva, blato. Ešte som nemala rozložené palice, stehná dostali zabrať. Na cca 15. kilometri nasledovalo krátké zastavenie na prvej občerstvovačke , mali k dispozícii vodu a colu. Ďalší úsek bol behavý – lúkami a úzkymi lesnými cestami, občas s nutnosťou spomalenia pri oplotení pozemku. Siluety hôr dokresľoval krvavý mesiac, úkaz, ktorý sa vidí výnimočne. Občerstvovačka Ferleiten na 25. km – ovocie, syry, salámy, soľ, voda, ionťák. cola, vývar, čipová kontrola – prechod.
Nadmorská výška dávala o sebe vedieť
Po občerstvení pokračovala trasa ešte cca 2 km po rovine, následna sa serpentínami začalo stúpať po šotolinovej širokej ceste na kopec Untere Phandlsharte, od 30. km prišlo prudké stúpanie, najprv v trávnatom teréne s úzkym chodníkom a postupne sa prechádzalo do kamenného terénu s krátkymi serpentínami, na exponovaných miestach dohliadala horská služba. Vytvorila som si dvojičku s pretekárom a tak sme do kopca šľapali tempo s palicami. Bežať sa už nedalo, nadmorská výška dávala o sebe vedieť.
Po vystúpaní cca 2550 m, nasledovalo krátke behavé sedielko po skalách a znova stúpanie, tentokrát kolmo hore po snehovom poli cca 1 km na Pfandlsharte 2663 mnm. Podklzovanie a občasné prepadnutie uberalo sily. Horská služba na vrchole povzbudí a pohľadom skontroluje, či môžete pokračovať. Zbeh dole k občerstvovačke na Grossglocknerhaus na cca 40. km, občerstvovačka vybavená, možnost odpočinku vo vnútri chaty, poprípade odvoz. Odpočinok v podobe vývaru padne vhod, doplňam camelbak. Po občerstvení ešte krátky zbeh k priehrade a prebeh hrádze.
Nasledoval pre mňa najťažší úsek trate
Po prechode oplotenia nasledovalo prudké stúpanie na hrebeň, trávnaný povrch s úzkym chodníkom a prechod do skalného terénu, výstup do výšky cca 2500 m. Táto čast trate bola za tmy. Na vrchole už krásne vidíte panorámu. Pozvoľné stúpanie 42-45 km s krásnym výhľadom na okolitú krajinu, alpský terén s lúkami a skalami. Od 45 km prudké stúpanie v šotolinovom teréně až na Pfortscharte 2838 m n m. Malinké sedielko a prehupnutie sa do prudkého zbehu po šotoline s uvoľnenými kameňmi. Pre mňa najťažší úsek trate, v duchu si vravím, že mám dieťa a či mi to stojí za to.
V údolí Kodnitztal ma predbieha nemecká ženská štafeta
V údolí Kodnitztal ma predbieha nemecká ženská štafeta, pretekárky sa pýtam, či má dobrú parťačku. Odpovedá, že samozrejme, ale ja si myslím svoje. Linda je povestná perfektnými zbehmi. Nasleduje občerstvenie na Lucknerhutte 2241 mnm. V tomto úseku sa už stretávajú trasy na 110 a 75 km. Zbeh k Lucknerhausu a po pravej strane výstup na trávnatý kopec ,,Greiwiesen„, nasledovaný zbehom cca 1000 m výškových metrov. Prebeh časti Kalsu a posledné 3 km behu cez Kaiser Tairundweg až dolu do mestečka Kals am Grossglockner. Predávka štafety v blízkosti kostola, pred veľkou halou. Dôkladná kontrola povinnej výbavy. Občerstvenie s teplým jedlom. WC.
Druhý úsek v podání Lindy Beniačové
V Kals am Grossglockner Paťa dobehla asi 10 minút za prvou pretekárkou z vedúcej ženskej štafety. Ja som zatiaľ povzbudila kamarátov čo sa o 8:00 postavili na štart 50 km časti, stihla si dať kávu a dobroty z bohato vybavenej občerstvovačky. Parťáčka mi dobehla po 10h a 40 min. Dôkladne nám skontrolovali výstroj a vybehla som do druhej časti, ktorá má presne 48 km.
Začiatok trasy má dľžku 10 km a je celkom behavý. Beží sa údolím Dorfel. Je to prevažne v tieni, tak to si pekne užívam. Míňam pretekárov, ktorí vstúpili do druhej časti ich 110 km trasy. Niektorí si klusajú, iní prechádzajú do chôdze. Prvá občerstvovačka je hneď na 12. km , kde majú vodu, jonťáky a pivko (hlavne pre stovkárov).
Od 12 km to začína pekne stúpať
Od 12. km to začína pekne stúpať na Kalser Tauern (2512 m), terén je technicky náročný, kde na 5km nastúpame asi 800m. Tak pre mňa pekne pomaly a zhlboka dýchať. Z vrcholu je krásny výhľad na Weissee a Rudolsfhutte, kde je asi na 19. km ďalšia občerstvovačka, bohato vybavená pitím a jedlom.
Po krátkej zastávke na doplnenie camelbagu, zbiehame krátkym úsekom na Tauernmoossee a nasleduje stúpak hore do sedla Kapruner Torl 2 639 m.n.m. Na 3 km prevýšenie 800 m. Stúpali sme ľadovcovým údolím Riflkess. Kráčam hore pomaly, zhlboka dýcham. Telo by šlo aj rýchlejšie ale s dýchaním je to horšie. Dokonca na chvíľočku aj zastavujem a naberám dych. Predbiehajú ma najrýchlejšie tri dámy z 75 km trasy a medzi nimi je aj Anka Straková ( neuveriteľná bežkyňa :-))
Nádhera, všade už od začiatku
Za sedlom náš čakalo snehové pole dlhé asi 500 m a pre mňa najzábavnejšia časť trasy. Od parťáčky som dostala sms, že prvá je predo mnou asi 700 m , tak šup ho ešte rýchlejšie po snehu dolu 🙂 Pod nami jazero Mooserboden a nad nami ľadovce Karlingerkees. Nádhera, všade už od začiatku. Upek, teplo ale tým že prebiehame cez horské rieky tak naberám vodu do kelímku a šiltovku máčam v pekne ľadovej vode.
Zvládli sme to, je z toho traťový rekord 🙂
Súperku sa mi podarilo predbehnúť a Anku taktiež (asi malá krízička…) ale ta má v nohách o 25 km viac. Na 32. km je predposledná občerstvovačka pred dlhým zbiehaním do cieľa, tak naplním camelbag vodou, dodám energiu a valím. Paťa píše, že vedúca pretekárka štafety je zase 700 m predo mnou. “Asi ma obehla na občerstvovačke?” vravím si. No nič, valím dolu za ňou. Dobieham ju a predbieham v prudkej pasáži, bežím dolu na plný plyn. Ešte asi 15 km do Kaprunu. Pípaju sms. Info, že sme prvá štafeta. Áno, ale ešte vydržať a dobehnúť v tomto brutálnom tempe.
Zvládli sme to. 17 hod 54 min. Traťový rekord. Užasné, dobeh s parťačkou do cieľovej pásky, pivko v cieli s kamarátmi, nohy v ľadovej rieke, radosť žiť!
