V neděli 8. dubna se v Bratislavě konal 12. ročník ČSOB Bratislava Marathonu, kterého se zúčastnila i běžkyně našeho bežeckého týmu SvetBehu.cz Linda Beniačová, jejíž dojmy z půlmaratonu si můžete přečít v následujícím článku…..
Myslím, že polmaratón v príprave na závody v horách je ideálna voľba na začiatok roka. Ja som si vybrala Bratislavu, pretože je to blízko z Brna, kde bývam a trať sa skladá len z jedného kola. Taktiež je tu väčšia šanca si zabehnúť osobák, kedže tam nie je veľké prevýšenie.
| Jedná se o oblíbený mětský maraton, půlmaraton, běh na 10 km, štafetový závod a minimaraton, který vede po okruhu Bratislavou. Více informací o závodu ČSOB Bratislava Marathon najdete v termínovce. |
Moja príprava asi nebola papierovo polmaratónska, kedže do konca roka sa chystám skôr na dlhšie závody až turistického typu napr. PTL Chamonix 🙂 tak som bola zvedavá či môžem byť ešte rýchlejšia. Podarilo sa. Trať v Bratislave možno nie je atraktívna ako Praha alebo Olomouc, ale ocenila som že vedie novou Bratislavou, starým mestom, prebehli sme za Dunaj, takže pekne rôznorodá a rovinatá.
Bola som zaradená do prvej vlny
Bolo fajn, že pred závodom sme sa mohli pekne rozbehať, rozcvičiť pri Dunaji a aj psíka som mohla vyvenčiť, kedže sme boli v City:-) aj zelene sme si užili. Parkovanie asi 100 metrov od štartu, takže vyzliekanie a obliekanie furt dokola nebol žiadny problém:-) Akurát sme chvíľu museli parkovisko hľadať a trochu blúdiť, lebo ceduľa so šipkou registracia nikde a ani organizátori v oranžových vestách..no. Ale našli sme.
Podla času z môjho najlepšieho polmaratónu som bola zaradená do prvej vlny, koridoru..(celkovo 5), takže príjemné bolo zaradiť sa medzi prvých pretekárov a poskakovať medzi elitou 🙂 Pred štartom bola rozcvička. Ale úplne to chlapcom z Adidas runners nevyšlo, kedže ich cviky neboli možné v natlačenom koridore zacvičiť, tak sme len ďalej poskakovali 🙂
Štátna hymna a štart…
Rozbehla som to s kamarátom Martinom spoločne v tempe 4:07 a to mi vydržalo asi do 4 kilometra, kde Martin zrýchlil a ja som sa ustálila na tempe 4:08, ktoré som udržala asi do 17 kilometra. Potom tempo spadlo na chvíľu na 4:09, ale vďaka endorfinom sa na posledom kilometri vrátilo na 4:08:-) To už bolelo. Samozrejme čísla orientačné podľa mojich hodiniek…
Veľmi mi pomohlo, že veľkú časť preteku som bežala v balíku s chalanmi, ktorí držali konštantné tempo. Silu do teľa dodávali aj ľudia fandiaci po celej trati polmaratóna. Úžasné. Ľudia kričali, povzbudzovali, bubny hraly a nejaké hudobné hity v parku pri Dunaji, ktoré mi nedovolili spomaliť… Super. A samozrejme kamaráti, ktorí sa nabehali popri trati, aby ma povzbudili a videli tých pár sekúnd 🙂
Pretnutie cieľovej pásky bolo boľavé ale sladké
Medaila a kamaráti ma privítali v cieli. Tušila som, že mám dobre umiestnenie ale sľúbená sms s informáciou o umiestnení mi na mobil neprišla (možno na české číslo neposielajú ?) Tak sme vygooglili…4. miesto ženy a 1. miesto v mojej “zrelej” kategórii. čas oficiálny 1:28:39 a čas čistý 1:28:26.
Vyhlasovanie prebiehalo podľa programu, len škoda bola, že bolo za rohom. Mimo miesta, kde ľudia dobiehali. DJ veselo hral a neupozornil naň, takže veľa ľudí netušilo, že nejaké vyhlasovanie vôbec je:-( Podľa pôvodných propozícii preteku malo byť aj vyhlasovanie nováčikov, ktorí bežali v Bratislave prvý krát, ale nebolo a taktiež vyhlasovanie prvých 6 žien a 6 mužov, čo tiež nebolo. Ale veď nepretekáme pre medaile ale pre seba, že?
Ja odchádzam z Bratislavy veselá a plná zážitkov. Ďakujem ľudom, priateľom, ktorí mi držali palce a trenérovi Rosťovi za pomoc v mojej príprave. Teším sa na ďalšie preteky. Aj tie v horách aj tie v mestách.
