Galerie: PRVÝ DEŇ 4. jún 2022: UBĽA — BALNICA

Autor: Soňa KOPČOKOVÁ & Veronika ŠTEFÚNOVÁ

Zavřít fotogalerii

Tesne pred brodením sa cez Zbojský potok.

V Novej Sedlici, na 27. kilometri

V Novej Sedlici, na 27. kilometri

Cestou do Novej Sedlice

Z Novej Sedlice smer Kremenec. V dobrej nálade.

Karpatské bukové pralesy – svetové dedičstvo. Chránené územie Stužica (761,49 ha) bolo vyhlásené v roku 1965 na ochranu ojedinelého komplexu pôvodných bukových a jedľovo-bukových ekosystémov aj východokarpatských lúčnych spoločenstviev na flyšovom podklade bukovských vrchov.

Krása bukového pralesa

Bukový prales v chránenom území Stužica.

Pod Kremencom. Hraničný kameň medzník

Odbočka na prameň pod Kremencom, v čase nášho prechodu bol „mimo prevádzky“ z dôvodu znečistenia

Kremenec (1 221 m n. m.) je najvyšším vrchom v Národnom parku Poloniny ako aj v Bukovských vrchoch. Kremenec je tiež najvyšším bodom okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína. Na Kremenci sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska. Národný park Poloniny na východe Slovenska je jedinečné územie, ktoré v sebe spája označenie Svetové dedičstvo UNESCO a Biosférická rezervácia UNESCO a pýšia sa taktiež prestížnym Diplomom Rady Európy. Poloniny sú súčasťou prvej trojstrannej biosférickej rezervácie na svete, spolu s Poľskom a Ukrajinou. Biosférické rezervácie sú oblasti s bohatou endemickou flórou a faunou, ktorých cieľom je skúmať vzťahy medzi človekom a prírodou a napomáhať tak trvalo udržateľnému životu a rozvoju. Zastrešuje ich Medzinárodný program UNESCO „Človek a Biosféra“. V súčasnosti je Národný park Poloniny známy tým, že je to jediné územie na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý. Zubor je najväčší európsky suchozemský cicavec. V súčasnosti sú v územnej pôsobnosti Národného parku Poloniny 2 čriedy. Jedna črieda sa zdržiava v území nad Vodárenskou nádržou Starina. Druhá črieda migrovala na Slovensko z Poľska v marci 2015 a odvtedy sa zdržuje medzi obcami Osadné, Hostovice, Vyšná Jablonka, Pčoliné.

Národný park Poloniny.

Jeden z mála výhľadov v daždivom dni v Poloninách z vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.). Prechádza ním slovensko-poľská štátna hranica. Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Samotný vrchol je z väčšej časti zalesnený, ale poskytuje dobrý výhľad smerom na slovenskú stranu do Ruskej kotliny